Aj vy si teraz ťukáte na čelo, a máte značné pochybnosti? Tohto názoru sú mnohí
bádatelia a hľadači bájneho kontinentu Atlantída. Otázka však znie, ak pripustíme,
že Atlantída podľa gendley existovala, kde mohol náhle taký veľký kontinent zmiznúť?
Nenašli by sa po ňom naozaj žiadne stopy?
Britský spisovateľ literatúry faktu Graham Hancock prišiel s dôkazmi, že Atlantída stále existuje.
Dôkazov o tom, že Antarktída bola kedysi bez ľadu pripúšťa aj oficiálna veda. Antarktída však podľa vedcov mala byť zelená pred mnohými miliónmi rokov. To by však
nesúhlasilo s Hancockovým tvrdením, že Antarktída je vlastne Atlantída. Súčasné objavy
však dokazujú, že podstatná časť Antarktídy bola ešte pred zhruba 11 tisíc rokmi bez ľadu a
ležala o 3 tisíc kilometrov severnejšie!
Podľa Hancocka sa tam kde je teraz, dostala gigantickým pohybom zemskej kôry.
Dôkazy o tom britskému spisovateľovi poskytli paleobotanici. Tí tvrdia, že v minulosti
na Antarktíde rástli opadavé stromy, o čom svedčí nález fosílnych pozostatkov stromov.
Tie sa našli vo výške viac ako 200 metrov na Mount Achernar v Transantarktických
horách.
Podľa paleobotanikov stromy v takýchto zemepisných šírkach nemôžu rásť,
pretože žiadny porast neprežije antarktický svetelný režim – pol roka svetla a
pol roka tmy. A práve tento nález nepriamo potvrdzuje Hancockovu teóriu, že
Antarktída bola ešte pred pár tisíckami rokov v miernejšom podnebnom pásme.
Ďalšie nepriame dôkazy
Určite ste už počuli o slávnej mape admirála Piriho Reisa, ktorá je bez akéhokoľvek pochybenia pravá, čo potvrdili mnohí erudovaní odborníci. Ako však mohol Piri Reis v roku 1513 tak dokonale nakresliť (alebo od niekoho prekresliť) mapu s časťou Antarktídy, keď o nej vtedy nemal nikto ani tušenia? V dolnej časti mapy je však zakreslené pobrežie princeznej Marty v Zemi kráľovnej Maud a Palmerov polostrov.
Tento detail sa zhoduje aj s výsledkami seizmického merania, ktoré urobila švédsko-britská expedícia, ale až v roku 1949. Z toho vychádza jediné vysvetlenie.
Piri Reis (alebo ten od koho tú mapu prekreslil) zaznamenal pobrežie Antarktídy ešte
predtým ako ju pokryl ľad.
Ďalším dôkazom je mapa sveta Orontia Finnaea z roku 1531, kde je zakreslená presná
poloha Rossovho mora v Antarktíde, ale tak, ako by vyzeralo bez ľadu.
Nie je možné, aby niekto zakreslil v 16. storočí aj hrebene vysokých hôr s riekami,
ktoré stekajú do nížin, keď je nad nimi 1,5 kilometra hrubý ľad. Táto mapa je
zakreslená s takou presnosťou, ktorú kartografi dosiahli až v 19. storočí!
Ako to všetko mohlo byť?
Obrovský posun zemskej kôry, o ktorom hovorí Graham Hancock vo svojej teórii,
mohla podľa amerického profesora Charlesa Hapgooda zapríčiniť hmotnosť
polárnych čiapočiek alebo ľadu. S touto teóriou dokonca súhlasil aj Albert Einstein,
ktorý tvrdil, že rotácia Zeme pôsobí na masy nerovnomerne rozloženého
ľadu a vyvoláva odstredivú silu, ktorá sa prenáša na zemskú kôru.
Ak odstredivá sila dosiahne určitú veľkosť, môže spôsobiť posun zemskej
kôry po astenosfére, ktorá má mazľavé podložie. Antarktída (alebo akákoľvek pevnina),
ktorá ležala v miernom podnebnom pásme sa tak mohla dostať do polárnej
oblasti a pevnina od pólov smerom k rovníku.
Ak sa to udialo práve takto, tak ľad na pevnine z polárnych oblastí sa náhle roztopil, a naopak,
pevnina od rovníka neuveriteľne rýchlo zamrzla. Tomu by nasvedčovala aj globálna katastrofa,
ktorá sa udialo v rokoch 15 000 až 8 000 pred Kristom, kedy malo podľa Darwina zahynúť
až 40 miliónov zvierat.
Graham Hancock sa preto svojou teóriou o tom, že Antarktída je vlastne Atlantída posunul
omnoho ďalej ako iní bádatelia, ktorí stratený bájny kontinent hľadajú úplne inde. Antarktída
ešte kvôli obrovskému množstvu ľadu, nevydala všetky tajomstvá. Čaká sa na ďalšie dôkazy.
