A odchádzam!! :():

Tak zajtra o 7:00 odchádzam, do už spomínaných Tatier. Bude mi to tu všetko veľmi chýbať.. :) Ale najviac asi stardoll a tento náš blogíík. A tak som sa rozhodla, e vám sem dám na rozlúčku dve časti z rubriky príbehy. Dúfam, že sa vám budú páčiť a prečítate si ich.. Tak a teraz Vám posielam Veľké AHOJ!! Budete mi chýbať... ps: Hneď ako prídem, vám sem dám novú rubriku o... To vám ešte zatiaľ neprezradím, ale poviem Vám, že sa máte na čo tešiť!!
No a tu sú tie príbehy:

Ráno sa Emily zobudila s bolením v bruchu. Bolo jej zle, asi sa na tej diskotéke niečoho zlého napila. Možno to bolo aj z toho tanca, ale ten nebol taký zlý. S Alexom sa od seba nepohli celý večer... Bol stále pri mne. Bola som ako vo sne a mám pocit, že som sa zaľúbila. Je taký zlatý a Lea vyskakovala od radosti, keď nás spolu videla. Pretrela som si rukou čelo a usúdila som, že dnes nemá význam ísť do školy. Aj keď by to mohla byť príležitosť znova ho vidieť, zostala ležať v posteli. Na diskotéke mu dala telefón a dúfa, že jej zavolá. Ozval sa cez veľkú prestávku. „Ahoj!“ pozdravil ju milým hlasom. „Čau“ odzdravila najmilšie ako vládala. „Lea mi povedala, že si sa zrejme necítila dobre a preto si nešla do školy“ pokračoval. „No“ vôbec nevládala rozprávať. „Myslím, že asi nie je vhodné teraz spolu komunikovať. Tak sa maj a čoskoro sa uzdrav, lebo mi tu budeš chýbať. Ľúbim ťa. Ahoj.“ Zložila hovor a mobil si požila na srdce. Zahryzla si do pery. „Nejako skoro, nie?“ povedala si pre seba, ale aj tak bola neskonalo šťastná. O chvíľu od únavy zaspala. Zobudila sa na klopanie na dvere. Pozrela na hodiny. Pol tretej. Nikto nie je doma? Zišla dole po schodoch a otvorila dvere. „Ahoj“ stála tam smutná Lea. „Ako bolo doma?“ spýtala sa so záujmom v hlase. „Mau“ Kožúšok jej skočil do náručia. „Očividne ťa má rád“ usmiala sa „poď ďalej“ pozvala ju dnu. „Čo ti je? Prečo si taká smutná?“ „Aale, škoda reči“ odvrkla nahnevano Lea. „No ako bolo doma?“ spýtala sa znovu. „Celý deň som prespala. A ty mi už konečne povedz prečo si taká smutná.“ „Dnes v škole som sa rozišla s Aďom...“ „Prečo?“ „Videla som ho s inou a mne sa nesmierne páčil ten deviatak s ktorým som tancovala.. Myslím že mi spomínal, že sa volá Viliam. A ten somár sa mi ešte vysmial do očí. Že vraj má lepšiu odo mňa a ja nech mu dám pokoj...“ „To je mi veľmi ľúto. Ale aspoň ťa dúfam poteším mojou správou. Volal mi Alex“ povedala s nadšením v hlase. „Niekto sa nám zaľúbil“ povedala Lea s posmešným tónom. „Ale no tak“ upozornila som ju. „Ja viem, že volal. Pýtal sa na teba, hneď ako ma zbadal“ usmiala sa. „No fajn. Dúfam, že to klapne. Bola by som rada. Som strašne unavená, asi si pôjdem ešte ľahnúť.“ „No jasné, nebudem ťa otravovať. Aj tak mám veľa úloh. Čau.“ Zatvorila som dvere a vyšla som hore s kocúrikom na rukách. Ľahla som si do postele, ale spať sa mi nedalo. Stále som na neho myslela. Na neho aj na to krásne slovo, ktoré mi povedal. Neskôr som konečne zaspala.

„Ahoj“ pozdravil ju na školskej chodbe nasledujúci deň. „Čau. Ako sa máš?“ spýtala sa ho. „Fajn, keď si dnes prišla do školy.“ Usmial sa. Úsmev mu opätovala. Pozrel sa jej do očí a ona zmeravela. Cítila, ako sa jej hrnie krv do líc. „Pristane ti, keď sa červenáš.“ Stále sa pozerali jeden druhému do očí. Alex sa k nej pomaly približoval a usmieval sa. Zrazu uvidela jeho oči úplne blízko jej. Odtiahla sa a pozrela na neho. „Čo je? Nemusíš sa ma báť. Ja ťa predsa ľúbim.“ „Prepáč“ povedala mu a rozbehla sa do triedy. Zostal tam stáť akoby videl prízrak. Do konca vyučovania ho už Emily nevidela. Na konci vyučovania ju čakal pred školou. Odprevadil ju domov a pri bráne jej domu ju nečakane pobozkal. Nežne a nevinne. Teraz sa neodtiahla. Bolo to krásne ako v nejako nádhernom sne. Takto sa to opakovala asi mesiac. Stretávali sa aj poobede a Emily cítila, že ho neskonalo miluje. V jeden krásny slnečný deň ho po škole čakala pred budovou školy, ako vždy. Konečne ho uvidela vychádzať zo školských dverí. Prekvapene naňho uprela zrak. Čo to robí? Držal za ruku asi o rok staršiu babu od nej a dokonca ju aj pobozkal... Zrejme ju nezbadal. Chcela odísť ale bolo neskoro. Všimol si ju a bežal za ňou. Zrýchlila krok, ale zrazu ju pevne chytil za ruku. Otočila sa a uvidela jeho oči plné viny. „To malo čo znamenať?“ „Ja ti to vysvetlím, Emily!“ „Na moje meno si teda nezabudol, ale na to že spolu chodíme asi áno. Alebo nie?“ „Emily!“ pokúšal sa o slovo, ale ona nemala chuť na zbytočné klamstvá. „Verila som ti a ľúbila ťa. Ale po dnešnom dni, to už asi nedokážem. Maj sa dobre aj s tou tvojou namyslenou fiflenou. Ahoj!“ otočila sa a snažila sa čo najsebavedomejšie odísť. Chytil ju za plece, ale ona sa otočila a len sa na neho pozrela tým najnepríjemnejším pohľadom. Utiekla domov a keď prišla do svojej izby vrhla sa na posteľ. Teraz už nechala slzám voľný priechod. O chvíľu zmáčala celý vankúš. „Hnusný, hnusný, hnusný chalan.“