A odchádzam!! :():

Tak zajtra o 7:00 odchádzam, do už spomínaných Tatier. Bude mi to tu všetko veľmi chýbať.. :) Ale najviac asi stardoll a tento náš blogíík. A tak som sa rozhodla, e vám sem dám na rozlúčku dve časti z rubriky príbehy. Dúfam, že sa vám budú páčiť a prečítate si ich.. Tak a teraz Vám posielam Veľké AHOJ!! Budete mi chýbať... ps: Hneď ako prídem, vám sem dám novú rubriku o... To vám ešte zatiaľ neprezradím, ale poviem Vám, že sa máte na čo tešiť!!
No a tu sú tie príbehy:

Ráno sa Emily zobudila s bolením v bruchu. Bolo jej zle, asi sa na tej diskotéke niečoho zlého napila. Možno to bolo aj z toho tanca, ale ten nebol taký zlý. S Alexom sa od seba nepohli celý večer... Bol stále pri mne. Bola som ako vo sne a mám pocit, že som sa zaľúbila. Je taký zlatý a Lea vyskakovala od radosti, keď nás spolu videla. Pretrela som si rukou čelo a usúdila som, že dnes nemá význam ísť do školy. Aj keď by to mohla byť príležitosť znova ho vidieť, zostala ležať v posteli. Na diskotéke mu dala telefón a dúfa, že jej zavolá. Ozval sa cez veľkú prestávku. „Ahoj!“ pozdravil ju milým hlasom. „Čau“ odzdravila najmilšie ako vládala. „Lea mi povedala, že si sa zrejme necítila dobre a preto si nešla do školy“ pokračoval. „No“ vôbec nevládala rozprávať. „Myslím, že asi nie je vhodné teraz spolu komunikovať. Tak sa maj a čoskoro sa uzdrav, lebo mi tu budeš chýbať. Ľúbim ťa. Ahoj.“ Zložila hovor a mobil si požila na srdce. Zahryzla si do pery. „Nejako skoro, nie?“ povedala si pre seba, ale aj tak bola neskonalo šťastná. O chvíľu od únavy zaspala. Zobudila sa na klopanie na dvere. Pozrela na hodiny. Pol tretej. Nikto nie je doma? Zišla dole po schodoch a otvorila dvere. „Ahoj“ stála tam smutná Lea. „Ako bolo doma?“ spýtala sa so záujmom v hlase. „Mau“ Kožúšok jej skočil do náručia. „Očividne ťa má rád“ usmiala sa „poď ďalej“ pozvala ju dnu. „Čo ti je? Prečo si taká smutná?“ „Aale, škoda reči“ odvrkla nahnevano Lea. „No ako bolo doma?“ spýtala sa znovu. „Celý deň som prespala. A ty mi už konečne povedz prečo si taká smutná.“ „Dnes v škole som sa rozišla s Aďom...“ „Prečo?“ „Videla som ho s inou a mne sa nesmierne páčil ten deviatak s ktorým som tancovala.. Myslím že mi spomínal, že sa volá Viliam. A ten somár sa mi ešte vysmial do očí. Že vraj má lepšiu odo mňa a ja nech mu dám pokoj...“ „To je mi veľmi ľúto. Ale aspoň ťa dúfam poteším mojou správou. Volal mi Alex“ povedala s nadšením v hlase. „Niekto sa nám zaľúbil“ povedala Lea s posmešným tónom. „Ale no tak“ upozornila som ju. „Ja viem, že volal. Pýtal sa na teba, hneď ako ma zbadal“ usmiala sa. „No fajn. Dúfam, že to klapne. Bola by som rada. Som strašne unavená, asi si pôjdem ešte ľahnúť.“ „No jasné, nebudem ťa otravovať. Aj tak mám veľa úloh. Čau.“ Zatvorila som dvere a vyšla som hore s kocúrikom na rukách. Ľahla som si do postele, ale spať sa mi nedalo. Stále som na neho myslela. Na neho aj na to krásne slovo, ktoré mi povedal. Neskôr som konečne zaspala.

„Ahoj“ pozdravil ju na školskej chodbe nasledujúci deň. „Čau. Ako sa máš?“ spýtala sa ho. „Fajn, keď si dnes prišla do školy.“ Usmial sa. Úsmev mu opätovala. Pozrel sa jej do očí a ona zmeravela. Cítila, ako sa jej hrnie krv do líc. „Pristane ti, keď sa červenáš.“ Stále sa pozerali jeden druhému do očí. Alex sa k nej pomaly približoval a usmieval sa. Zrazu uvidela jeho oči úplne blízko jej. Odtiahla sa a pozrela na neho. „Čo je? Nemusíš sa ma báť. Ja ťa predsa ľúbim.“ „Prepáč“ povedala mu a rozbehla sa do triedy. Zostal tam stáť akoby videl prízrak. Do konca vyučovania ho už Emily nevidela. Na konci vyučovania ju čakal pred školou. Odprevadil ju domov a pri bráne jej domu ju nečakane pobozkal. Nežne a nevinne. Teraz sa neodtiahla. Bolo to krásne ako v nejako nádhernom sne. Takto sa to opakovala asi mesiac. Stretávali sa aj poobede a Emily cítila, že ho neskonalo miluje. V jeden krásny slnečný deň ho po škole čakala pred budovou školy, ako vždy. Konečne ho uvidela vychádzať zo školských dverí. Prekvapene naňho uprela zrak. Čo to robí? Držal za ruku asi o rok staršiu babu od nej a dokonca ju aj pobozkal... Zrejme ju nezbadal. Chcela odísť ale bolo neskoro. Všimol si ju a bežal za ňou. Zrýchlila krok, ale zrazu ju pevne chytil za ruku. Otočila sa a uvidela jeho oči plné viny. „To malo čo znamenať?“ „Ja ti to vysvetlím, Emily!“ „Na moje meno si teda nezabudol, ale na to že spolu chodíme asi áno. Alebo nie?“ „Emily!“ pokúšal sa o slovo, ale ona nemala chuť na zbytočné klamstvá. „Verila som ti a ľúbila ťa. Ale po dnešnom dni, to už asi nedokážem. Maj sa dobre aj s tou tvojou namyslenou fiflenou. Ahoj!“ otočila sa a snažila sa čo najsebavedomejšie odísť. Chytil ju za plece, ale ona sa otočila a len sa na neho pozrela tým najnepríjemnejším pohľadom. Utiekla domov a keď prišla do svojej izby vrhla sa na posteľ. Teraz už nechala slzám voľný priechod. O chvíľu zmáčala celý vankúš. „Hnusný, hnusný, hnusný chalan.“

4.časť príbehu.. :)

AAA máme tu 4. časť vášho príbehu.. :D dúfam, že sa bude páčiť.. :))

Už z vonku bolo počuť hudbu. Emily s Leou sa rozbehli dnu. Adrián, Lein frajer nakoniec nešiel, pretože musel strážiť mladšiu sestru, lebo jeho starší brat bol preč. Lea bola najskôr smutná, ale potom ju to prešlo. Vnútri bolo pomerne dosť ľudí, ale ani jednej to nevadilo. Dídžej práve pustil Lady Gagu a dievčatá šli na parket. Emily sa dobre zabávala, až pokiaľ neuvidela známu tvár. ,, O nie. To je ten Alexander.“ povedala Emily Lei. ,,No a?“ ,Nepamätáš, čo som ti dnes písala?“ ,, Aha.“ ,,Zdrhneme?“ navrhla Emily hneď po tom ako z neho pustila oči. ,,Čo ti šibe? Veď sme ešte len prišli. Neblbni. Normálne dotancujeme a večer pôjdeme preč a ty sa ho zajtra spýtaš, že či bol včera večer na diskotéke... Len sa naňho stále nepozeraj. OK?“ ,,No dobre, ale je mi to trápne... ,,Ale no tak. Prestaň filozofovať lebo pôjdem za ním a opýtam sa ho to.“ Zvyšok večera strávili na kraji parketu. Pred jedenástou k Alexandrovi prišlo nejaké dievča a pozvalo ho tancovať, najskôr odmietol, no potom šiel. Snažil sa dostať čo najbližšie k nim ale nepodarilo sa mu to. ,,Vždy, keď som sa len pokúšala naňho pozreť Lea ma napomenula. Zrazu Dj pustil nejakú rýchlu pieseň ktorú som nepoznala a Lea vstala a šla si nájsť nejakú ďalšiu „obeť“ na tancovanie. Vybrala si jedného deviataka. Hneď ako ju uvidel, postavil sa, chytil ju za ruku a viedol na parket. Ku mne sa blížil ten Alex a už z diaľky na mňa mával aby som šla s ním tancovať. Hoci som sa v tejto chvíli chcela vyhovoriť na niečo ako: ,,Prepáč, musím už bežať domov, úplne som zabudla koľko je hodín“ ale išla som.

3.časť príbehu

Prepáčte mi, že to trvalo tak dlho, no nikdy som namala čas dať to sem.. Dúfam, že sa to zmení a že vám ho sem budem pravidelne dávať... Zatiaľ neviem kedy bude presný termín, pretože si to ešte jedna naša nová prispievateľka rozmyslí. Volá si Sisa a bude mi pomáhať s príbehmi. Ale o nej vám potom napíšem viac, tak ako aj o ešte dvoch super babách, ktore nám tu budú dávať zaujímavé rubriky..Máte sa na čo tešit!...A tu je už konečne vaša 3.časť príbehu:

,,Pôjdeme až o 21:00 a ideme do mesta. Veď nič sa nevyrovná tomu skvelému pocitu, že sme tak ďaleko od domu. Tak ideš?“ Lea sa asi teší na večer, pomyslela si Emily, keď si to prečítala. ,,Áno idem. Len si musím nájsť niečo na seba“ odpísala Emily. Lea ako keby vedela čo píše hneď jej odpísala ,, Môžem prísť a pomôcť ti s tým.“. ,, Nie, netreba. Ja si tu už nejako poradím. Tak o 9. pri zástavke. Ok? Pa“ Emily si otvorila dokorán obe skrine. Hmm. Čo by sa na diskotéku hodilo? Vyhádzala už celú skriňu. Práve jej zapípali hodiny. Je presne 16:30. Zavolá Lei, nech s ňou ide do nejakého obchodu. Lea pozná tie najlepšie obchody. Áno, to je dobrý nápad. Kožúšok vyskočil do skrine na prvú poličku a zamraučal. ,,Čo je? Našiel si niečo? To by si ale musel byť kúzelník.“ Emily išla pri skriňu. Zo skrine na ňu pozerali dve malé očká. ,,Kožúšok čo to tam máš?“ Mačka sedela na modrých obtiahnutých šatách, ktoré mala Emily naposledy pred rokom na svadbe svojej sesternice. ,,Jee, ďakujem kocúrik môj maličký“. V posledných dňoch sa Emily správala ako malé decko. Ale vôbec jej to nevadilo. Obliekla sa do nich a pozerala sa na seba do zrkadla. Ešte zvládnu jeden večer. Veď hádam nepuknú. Pomyslela si Emily. Zbehla dole po schodoch a išla do kuchyne. ,,Mami, čo myslíš, hodí sa to na diskotéku?“ ,,Ty niekam ideš?“ opýtala sa jej mama. ,,Oou, ja som ti to zabudla asi povedať. Lea ma pozvala dnes na diskotéku. Dúfam, že ma pustíš. Prosíím, mami, no tak...“ ,,Dobre, môžeš ísť, len sa poriadne obleč, vonku je kosa“. Emily šla naspäť. ,,Dám si pod to ešte čierne pančuchy. Topánky si dám tie čierne, čo som si kúpila predvčerom v Prešove.“ Emily aj zo svojou rodinou bývali neďaleko Košíc a pred pár dňami bola aj s Leou v Prešove .,,Úžasné!“ vyhlásila nakoniec Emily.

pokračovanie príbehu.. :D

Pokračovanie:

Emily zapla počítač. Trvalo to dlho, pretože bol už starý. ,,No konečne“. Zapla internet a Kožúšok sa jej pomaly obtieral okolo nôh. ,,Ty moje slniečko, čo tu robíš? Veď pred chvíľkou si bol ešte so Sebom“. Sebo bola prezývka pre jej brata. Dala mu ju ona. Keď bola malá, nikdy nevedela vysloviť to dlhé meno a tak mu ho skrátila na Sebo... ,,Ale no, poď sem“. Kožúšok pribehol k nej a začal mraučať. ,,Čo je? Určite si hladný. Mám pravdu?“ ,,Mau mau“. ,, Ja som to vedela, no poď.“ Kocúrik zjedol plnú misku. ,,Dobrý kožúšok. No a teraz poď so mnou do izby.“ Kocúrik si iba ľahol a ležal. Emily pribehla k nemu a zobrala si ho do náručia. Vyšla s ním po schodoch, no zrazu jej vyskočil z rúk. Zistila, že ju poškriabal. Chvíľku to štípalo, ale potom to prestalo. Už som tomu pochopila. Mačiatko sa zľaklo toho rachotu, ktorý spôsoboval môj brat... Kožúšok bol už dávno v izbe. Vošla som dnu a už od dverí som videla, ako mi blikajú na obrazovke počítača 2 nové správy. Podišla som bližšie a videla som, že prvá je od Lei a tá druhá bola od neznámeho odosielateľa teda, aspoň pre mňa neznámeho. Sadla som na stoličku a prisunula sa. Lea písala, že dnes nemôže prísť, ale zajtra určite dobehne. Chce ísť aj s jej chalanom na diskotéku. Lea bola odo mňa o rok staršia. Vždy som jej to závidela, no už ma to prešlo. Chvíľku som rozmýšľala či pôjdem alebo nie. Kocúrik už dávno spal vo svojom košíku, ktorý som dostala dnes popoludní aj s ním. Lea bola prihlásená a tak som jej iba napísala, že kedy idú a kde. A ešte, že ak sa mi bude chcieť možno pôjdem. Pozrela som sa na ďalšiu správu. Mám ju otvoriť, alebo nie? Meno odosielateľa bolo Alexander, ale priezvisko tam nebolo. Na našej škole je veľa Alexov. Nakoniec som ju otvorila. Bolo v nej: ,,Asi ma nepoznáš, ale ja som ťa už niekoľko krát videl. Rozmýšľal som a chcem sa ťa spýtať: Máš chalana?“ a bolo v nej ešte veľa viet, ale Emily sa zastavila tu. Nejaký chalan, ktorého možno nikdy v živote nevidela, sa jej pýta, či má chalana? Počkať, ale veď ja poznám jedného Alexandra. Bol to o rok starší chalan, ktorý sa na ňu niekoľko krát usmial. Jasné veď to bude on! Ale čo mu odpíše? Nechá to na neskôr, teraz musí Lei napísať, že na tú diskotéku pôjde. Milovala tanec a preto sa tak rozhodla. Aj keď sa tam možno bude cítiť trápne, pôjde tam. A možno tam bude ten Alexander a spýta sa ho to...


A ja len dúfam, že sa vám to bude chcieť čítať.. :D

Nová rubrika- Príbeh

Určite každá z vás pozná príbehy, aké bývajú v časopisoch... Také niečo budeme mať aj my... Prvú casť vám dám už dnes a dúfam, že sa vám to bude páčiť!! :D

,,Je niekto doma?“ zakričala Emily, keď prišla domov zo školy. Zdalo sa že nie. Hodila tašku pri stenu a išla do kuchyne. Bola strašne hladná. ,,Všetko najlepšie!“ vykríkli všetci obyvatelia domu. Zdalo sa, že aj Mikki, ich pes štekal, akoby jej chcel poblahoželať. Emily na to úplne zabudla. Veď dnes je 14.septembra. Má narodeniny... Jasné, veď prečo by všetci kričali a spievali ,,Všetko najlepšie“!Zastala, spravila krok vzad, a hneď sa rozbehla k ním. Najskôr k mame, ockovi a potom aj k staršiemu bratovi...V kuchyni sa zjavili aj jej starí rodičia. ,,Prekvapenie!“ ,,Babka, dedko, kde ste sa tu vzali?“ Bola šťastná, že prišli, lebo Emily a Sebastián ich často nevídali. Bývali asi 120 km od nich, v malej dedinke. ,, No, tvoji rodičia nám zavolali, aby sme prišli“ povedal dedko. ,, Veď tie tvoje štrnáste narodeniny treba osláviť“ ozvala sa konečne aj babka. Emily rýchlo bežala do svojej detskej izby. Prezliekla sa a išla dole. Na chodbe ležala stále jej taška. Chvíľu rozmýšľala, zobrala tašku do rúk a bežala naspäť do izby. Zrazu si všimla niečo, čo v jej izbe ráno ešte nebolo. Pristúpila bližšie. Stála tam krabica a niečo sa v nej pohlo. Buchla do nej. ,,Mau“ ozvalo sa z krabice. Emily nedočkavo zodvihla krabicu, podišla k posteli, sadla si a rozbalila ju. Z krabice sa na ňu dívali dve modro-zelene očká. ,,Mau“ ozvalo sa znova. Emily strčila ruky dnu a cítila jemnú srsť. ,,Mačiatko“ skríkla Emily, opatrne si zobrala mäkký kožúšok do rúk a položila si ho na kolená. Mačiatko bolo skoro celé biele, okrem čierneho fľaku na chrbte. Okrem toho malo ešte aj chvost a jednu polovicu tváre čiernu. ,,Ty môj kožúšok, kde si sa tu vzal?“. V izbe stáli už aj jej rodičia. ,, A vari si si myslela, že tvoje narodeniny, budú bez darčeka?“ povedal jej ocko. ,, Aké mu dáš meno?“ ,,Kožúšok!“ rozhodne povedala Emily a s mačiatkom v rukách objala rodičov. Zapípal jej mobil. Emily položila Kožúška na zem. Ľahla si na posteľ a čítala sms, ktorá jej prišla od jej najlepšej kamarátky. ,,Miluška moja, všetko naj naj naj ti prajem, veľa zdravia, šťastia a lásky... S pozdravom Lea. PS: možno sa u vás zastavím okolo 16:00. Môžeme ísť von“. Emily jej odpísala, že ďakuje a môže prísť... Počkať. Zabudla jej napísať, že dnes sa jej von ísť nechce. Nevadí, povie jej to , keď príde.

Pokračovanie nabudúce... :D S pozdravom lucy_736.